Každá žena je svojim spôsobom zamilovaná. Ak to nie je muž , možno je to práca , možno sú to hodiny pilatesa 2x do týždňa , alebo sú to deti , ktoré napĺňajú celé jej žitie a bytie. Sú to všetko malé malé časti mozaiky , ktorých môže byť množstvo.Ak zapadnú do seba vytvoria úsmev. Ale iba ak sa spoja všetky časti lásky.
Ak jedna chýba , úsmev je iný....
No nie je to len úsmev, nesmie tam chýbať pohľad. Napríklad ten, ktorý sa pozerá na každé ráno na syna . Ako malé telo ide ráno  cikať s polozatvorenými očami , no pri zrkadle sa zastaví a zisťuje , či do rána narástol. Pamätá si posledné slová z predošlého večera: "Musíš sa vyspinkať, aby si narástol."
Ten pohľad, ktorým vyprevádzate dieťa do školy, no ešte z auta sa za ním dívate , ako kráča smerom k budúcnosti. Pohľad na muža , ktorý prichádza domov. Svoj deň obetoval práci  , aby vyčaril úsmev niekomu inému. Úsmev a pohľad. Dve premenné , ktoré môžu znamenať všetko.
Ak jeden kúsok krásnej mozaiky chýba. Stratí sa pohľad. Úsmev možno ostáva , pretože nikto nechce ukázať svetu  svoju slabosť. Mozaika ma dieru, ktorá aj keď sa zalepí iným kúskom , už nikdy nebude tvoriť ten istý obraz. Zrazu nemôžete ísť na hodiny jógy, Chýba vám to . Zrazu sa dieťa rozhodne , že vám ukáže svoj pohľad na svet . No vy mu nerozumiete. Zrazu sa muž , vaša druhá polka duše stáva len  spolubývajúcim. No zmenu si moc nevšímate , lebo žijeme rýchly a celkom bláznivý život. A vtedy sa stráca aj už aj úsmev. Čo ste chceli zakryť pohľadom úsmev vyzradil. Jednoducho odišiel. Vtedy sa ráno zobudíte a cítite sa prázdny. Vlastne necítite možno nič. Nechcete. NIečo sa stalo. Chlad je pocit ktorý príde po láske. ....No vy milujete ďalej. Presne tak ako na prvom rande,po prvom milovaní. Milujete dušou. A zrazu vám to chýba. Je to preč. Každá žena potrebuje milovať absolútne. Byť fatalistom lásky.... a ja si prajem aby sa takýmto fatalistom stala každá žena.